Vo štvrtok 24. februára uplynie 110 rokov od narodenia oceňovaného výtvarníka a filmára Jiřího Trnku.
Jiří Trnka sa narodil 24. februára 1912 v Plzni. Základy pre svoju
neskoršiu výtvarnú, divadelnú i filmovú tvorbu získal na reálnom
gymnáziu v rodnom meste pod vedením profesora Jiřího Skupu – známeho
českého bábkoherca a zakladateľa Divadla Spejbla a Hurvínka.
Práve na jeho odporúčanie začal Jiří Trnka v roku 1929 študovať na
pražskej umeleckej priemyslovke (UMPRUM). Už počas štúdia sa ako
sedemnásťročný mladík s bábkami a grafikami úspešne zúčastňoval na
domácich a zahraničných výstavách. Tvoril tiež dekorácie pre Divadlo
Spejbla a Hurvínka svojho učiteľa Skupu.
Kresbami prispieval do novín a časopisov. Po celý život ostal verný
ilustrovaniu kníh – spomenúť možno tituly Broučci, Český Betlém, Pohádky
Hanse Christiana Andersena, Pohádky bratří Grimmů, Staré pověsti české,
Fimfárum Jana Wericha.
V roku 1936 založil v priestoroch, kde dnes sídli pražské divadlo
Rokoko, vlastnú bábkovú scénu Drevené divadlo, kde pôsobil ako
výtvarník, bábkoherec i spoluautor hier. Divadlo však v nasledujúcom
roku zaniklo kvôli finančným problémom.
Už od roku 1936 ako výtvarník kostýmov a scén spolupracoval s pražským
Národným divadlom. Podieľal sa na viacerých úspešných predstaveniach
(Sen noci svatojánské, Strakonický dudák a ďalšie).
Od roku 1942 pracoval aj pre barrandovské ateliéry. Navrhoval kostýmy
tiež pre také známe filmy ako Čapkovy povídky (r. Martin Frič, 1947), či
Císařův pekař - Pekařův císař (r. Martin Frič, 1951).
Hneď po 2. svetovej vojne založil štúdio kresleného filmu Bratři v
triku. V rokoch 1946 až 1969 bol riaditeľom Štúdia bábkového filmu
(Studio loutkového filmu).
V roku 1945 vytvoril prvý český kreslený film Zasadil dědek řepu. Filmy z
produkcie štúdia sa vyznačovali osobitnou režijnou koncepciou (Špalíček
1947, Císařův slavík 1948 či Román s basou 1949). Rozprávka Bajaja z
roku 1950 a Staré povesti české (1953) patria k najznámejším Trnkovým
filmom, podobne ako rozprávka Dva mrazíci z roku 1954, ktorú
neodolateľne načítali Vlasta Burian a Jan Werich - Trnkov osobný
priateľ.
Nasledovali Osudy dobrého vojáka Švejka I, II, III (1955), Sen noci
svatojánské (1959), Kybernetická babička (1962), Archanděl Gabriel a
paní Husa (1964), či Ruka 1965. V tomto období vytvoril tiež animované
časti legendárnej komédie Limonádový Joe (r. Oldřich Lipský, 1964).
Svoju tvorbu vystavoval viackrát v Prahe a v Brne i v zahraniční – v
Argentíne, Brazílii, Paraguaji, Uruguaji, v Paríži, v Nemeckej spolkovej
republike a vo Švajčiarsku. Výrazne sa podieľal na československej
expozícii na medzinárodnej výstave Expo 58 v Bruseli a na projektoch
expozície československého pavilónu a medzinárodného umeleckého pavilónu
na Expo 67 v Montreale.
V roku 1967 vymenovali Trnku za profesora pražskej Vysokej školy
umeleckopriemyselnej, kde viedol ateliér ilustrácie a užitej grafiky.
Zomrel predčasne 30. decembra 1969 iba vo veku 57 rokov.
Bol držiteľom okolo päťdesiatich domácich a zahraničných ocenení vrátane
titulu Národný umelec. V roku 1946 získala na festivale v Cannes Veľkú
cenu v sekcii animovaných filmov projekcia Zvířátka a Petrovští. Cenu
Hansa Christiana Andersena dostal Jiří Trnka v roku 1968. V roku 1995 mu
ako svojmu rodákovi odhalili v Plzni pamätník.